Info o výstave

Ide o výstavu, pozostávajúcu z 12-15 bilboardov, ktorá má za cieľ vzdelávať mladú generáciu o histórii genocídy a objasniť podobnosti, ktoré existujú medzi umelým potratom a uznávanými formami genocídy. Tieto paralely sú dôležité, pretože tí, ktorí vykonávajú genocídu, to vždy nazývajú niečím iným. Preto CBR zdôrazňuje, že ide o genocídu formou umelého potratu. Slovo "umelý potrat" totiž stratilo svoj význam.

Projekt má osvetliť v dnešnej dobe relativistickej etiky, že existuje reálne zlo. Ľudia absolútne odmietajú násilie genocíd, z ktorých mnohé sú porovnateľné s genocídou uskutočňovanou formou umelého potratu. Výstava poukazuje na súvislosti, ktoré medzi metódami, definíciou obetí, či stratégiou genocídy existujú a sú evidentné aj v kontexte interrupcií.

Projekt je prebraný z USA, kde sa nazýva Genocide Awareness Project (GAP). Je však prispôsobený európskym a slovenským pomerom, napr. tým, že zahŕňa aj zločiny komunizmu a komunistické genocídy. Inšpiroval proliferov aj v iných krajinách Európy, napr. Estónsku, Británii, Švédsku, Poľsku, atď., kde táto výstava beží alebo sa rozbieha.

Projekt je vzdelávací a spolieha na slobodu prejavu, garantovanú článkom 26 (1):
Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.


Výňatok z právnej analýzy Európskeho centra pre právo a spravodlivosť so sídlom v Štrasburgu so zreteľom na slobodu prejavu, garantovanú ako základné ľudské právo pre diskusiu o umelých potratoch v SR:

  • Slovenská ústava poskytuje prísnu právnu ochranu jednak pre nenarodených v článku 15 ods. 1), ako aj pre slobodu prejavu a právo na informácie v článku 26, ktorá zahŕňa zákaz cenzúry. Tieto práva posilňujú články 2 a 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach ochraňujúce právo na život a slobodu vyjadrovania. Akékoľvek reštrikcie slobodného šírenia kampane (CBR) a zobrazovania pravých obrázkov a s nimi súviaciaceho posolstva za život, by znamenali cenzúru.
  • Európske inštitúcie potvrdili, že typickými črtami demokratickej spoločnosti sú pluralizmus, tolerancia a otvorenosť mysle. Bez širokej garancie slobody prejavu a názoru, krajina nemôže byť slobodná a demokratická. Ochrana slobody vyjadrovania má dôležitý význam nielen sama osebe, ale hrá tiež ústrednú rolu v ochrane iných ústavných práv.
  • Sloboda prejavu by bola iluzórnou, ak by ochraňovala len myšlienky a názory, ktoré by sa nikoho nedotkli.
    Európsky súd pre ľudské práva potvrdil, že právo na slobodu vyjadrovania zakotvené v Dohovore, chráni nielen:

    Informácie alebo myšlienky, ktoré sú pozitívne prijímané alebo považované za neurážlivé alebo sú neutrálne, ale tiež tie, ktoré pohoršia, šokujú alebo rozrušia, čo je požiadavkou práve toho pluralizmu, tolerancie a otvorenosti mysle, bez ktorých niet demokratickej spoločnosti [1].

  • [1] Handyside v. Veľká Británia, 1976; Lingens v. Rakúsko, 1986; Oberschlick v. Rakúsko, 1991.